Prežívanie nezamestnanosti u mužov a žien

Nezamestnanosť očami mužov a žien.

Kategória: Biznis

Aktuálna situácia vo svete so sebou priniesla veľa neistoty. Aký dopad majú rodové rozdiely v situácii nezamestnanosti?  

 

Rodové rozdiely sú v dnešnej dobe témou, na ktorú sa upriamuje značná pozornosť. Na trhu práce existuje celý rad rodových nerovností, ktoré sú všeobecne známe a dobre doložené. Konkrétne hovoríme o rodových mzdových rozdieloch, ktoré sú badateľné na platoch žien a mužov na Slovensku po dlhú dobu, o rodových rozdieloch v zastúpení žien v oblasti verejnej správy a na rozhodovacích pozíciách a v neposlednom rade o rodovej rovnosti príležitostí, ktorej vstup do praxe v mnohých odvetviach na Slovensku stále absentuje. Všetky tieto spomínané rodové nerovnosti vo svete práce sa odvíjajú od stereotypného konceptu, ktorý hlása, že práca a zabezpečenie rodinného príjmu prioritne prináleží mužskej časti populácie.

 

V súvislosti s týmto tvrdením boli uskutočnené mnohé výskumy (Jahodová; 2013, Isakssonová; 2004) zamerané na problematiku hodnoty práce z pohľadu rodových rozdielov, z výsledkov ktorých sa ukázalo, že neexistuje rozdiel medzi mužmi a ženami  v tom, nakoľko je práca pre nich ústrednou, dôležitou časťou života. Ako pre mužov, tak aj pre ženy, je práca zdrojom sebahodnotenia a sebaúcty, prostredníctvom ktorého si uspokojujú svoje túžby sebauplatnenia a sebarealizácie. Navzdory všeobecnému stereotypnému presvedčeniu sa teda ukazuje, že pre ženy má práca rovnako významnú hodnotu ako pre mužov, avšak v dôsledku nastavenia spoločnosti často pociťujú, že ich právo na prácu nie je rovnaké (Isaksssonová, 2004). Na základe poznatkov z oblasti rodových rozdielov na trhu práce si kladieme otázku, ako sa premietnu rodové rozdiely do situácie nezamestnanosti?

 

Psychologické faktory prežívania nezamestnanosti

Z psychologického pohľadu na nezamestnanosť môžeme povedať, že neočakávaná strata práce je výrazným zásahom do života jednotlivca a dokonca je považovaná za traumatizujúcu skúsenosť. Väčšina ľudí totiž nepovažuje prácu len za nevyhnutnú povinnosť patriacu k životu s cieľom materiálne sa zabezpečiť, ale práca je v dnešnej dobe vnímaná ako prostriedok sebarealizácie a uspokojenia potrieb jednotlivca. Práca nám nielen umožňuje rozvíjať svoje schopnosti a nadobúdať odborné znalosti, ale je pre nás aj dôležitým prostriedkom socializácie, nakoľko prostredníctvom nej človek vstupuje do množstva nových sociálnych vzťahov, ktoré by na inom mieste nenadobudol. Zamestnanie nám do istej miery určuje štruktúru dňa a pomáha nám vybiť si nadbytočnú energiu, či už telesnú alebo duševnú (Buchtová, 2002).

 

Rovnako ako v prípade zamestnania sa kladie dôraz na úlohu muža, tak aj v situácií nezamestnanosti sa všeobecne predpokladá, že strata práce nie je pre ženy taká zásadná negatívna skúsenosť, ako pre mužov. V súvislosti s týmto predpokladom môžeme uvažovať o tom, či v prípade, že boli identifikované rozdiely medzi mužmi a ženami v psychologickom prežívaní nezamestnanosti, boli tieto rozdiely spojené s vnútorným presvedčením jednotlivcov, alebo skôr s nastavením spoločnosti, ktorá k nezamestnaným mužom a ženám nepristupuje jednotne.

 

Výskumníci sa na základe tejto otázky venovali rôznym aspektom prežívania nezamestnanosti (psychickému zdraviu, fyzickému zdraviu, výskytu depresií, sebahodnoteniu…), s cieľom identifikovať možné rodové rozdiely v dopadoch nezamestnanosti na psychiku človeka. Dôležité faktory, ktoré sa ukázali v týchto výskumoch ako významné  pri prežívaní nezamestnanosti sú sebahodnotenie a sebaúčinnosť. Sebahodnotenie je jednou z oblastí, ktorú nezamestnanosť najviac zasahuje, pretože súvisí práve s už spomínanou hodnotou, ktorú práca pre fungovanie sebakonceptu človeka má a rovnako aj so sociálnym statusom, ktorý mu zamestnanie zabezpečuje. Sebaúčinnosť je dôležitá v kontexte situácie  nezamestnanosti z toho dôvodu, že býva na základe predchádzajúcich výsledkov výskumov v tejto oblasti, označovaná ako predpoklad pre správanie, vedúce k snahe opäť sa zamestnať.

 

Rodové rozdiely v prežívaní nezamestnanosti

Nasledujúci príspevok prináša výsledky výskumu mojej Bakalárskej práce na katedre Psychológie, Univerzity Komenského v Bratislave, v ktorom sme si kládli za cieľ identifikovať a popísať možné rodové rozdiely v sebahodnotení a sebaúčinnosti nezamestnaných mužov a žien s prihliadnutím na faktory, ktoré môžu spomínané dva koncepty ovplyvňovať. Za použitia dotazníkovej metódy (štandardizovaných dotazníkov Rosenbergovej škály sebahodnotenia a Škály všeobecne vnímanej sebaúčinnosti) sme skúmali sebahodnotenie a sebaúčinnosť nezamestnaných mužov a žien. Zber dát sme uskutočnili na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Celkovú výskumnú vzorku tvorilo 96 participantov, s rodovým zastúpením 47 mužov a 49 žien.

 

Výsledky výskumu, napriek značnej predchádzajúcej výskumnej evidencií, nezistili prítomnosť rodových rozdielov v sebahodnotení a sebaúčinnosti nezamestnaných mužov a žien. Rovnako sa nepotvrdila ani rozdielna miera vplyvu faktorov ako finančná situácia, dôvera v znovuzamestnanie sa, počet evidencií na úrade práce a dĺžka nezamestnanosti na sebahodnotenie a sebaúčinnosť v prípade mužov a v prípade žien. Na základe našich výsledkov môžeme teda uvažovať o tom, prečo sa tak významné rodové rozdiely na trhu práce v situácii nezamestnanosti akoby mizli?

 

Vysvetlením môže byť modernizácia našej spoločnosti, ktorá sa snaží svojim fungovaním čo najviac priblížiť rozvinutejším krajinám Európskej únie a Spojených štátov, a tak rodové stereotypy strácajú v povedomí občanov svoju dôležitosť. Je preto možné, že už nepodceňujeme dôležitosť straty práce žien. Ženy sú schopné a často aj ochotné nájsť si nový, náhradný spôsob realizácie v domácnosti a pri deťoch, ale na strane druhej si naplno uvedomujú, že toto zastúpenie nie je priamou náhradou roly zamestnanca. Alternatívnym vysvetlením však môže byť aj štruktúra našej výskumnej vzorky, ktorá bola tvorená obyvateľmi Bratislavy, kde rola ženy v domácnosti nie je tak spoločensky oceňovaná ako v prostredí, kde nie je toľko pracovných príležitostí a možností zamestnania sa ako pre mužov, tak i pre ženy.

 

Za dôležité zistenie vyplývajúce z predkladaného výskumu považujeme aj veľmi významnú súvislosť faktoru finančnej situácie so sebahodnotením a sebaúčinnosťou nezamestnaných žien a mužov. Tento jav poukazuje na výrazný vplyv ekonomického aspektu na psychické prežívanie nezamestnanosti a na sebaobraz jednotlivca v tejto ťažkej životnej situácii.

 

Je teda potrebné sústrediť sa na dopady nezamestnanosti na psychiku človeka, bez ohľadu na to, či sa jedná o muža alebo ženu a pokúsiť sa nachádzať možné spôsoby redukcie týchto dopadov.  Pri tejto snahe nám môže byť nápomocné aj ďalšie prínosné zistenie nášho výskumu a to identifikovanie silnej súvislosti finančnej situácie a konceptov sebahodnotenia a sebaúčinnosti nezamestnaných, ktoré sú súčasťou celkového psychologického prežívania nezamestnanosti. Táto významná súvislosť poukazuje na fakt, že hoci sa snažíme o popísanie psychologických zákonitostí a faktorov vplývajúcich na prežívanie nezamestnaných, nemôžeme pri tom zabúdať na ekonomické dopady nezamestnanosti na celkové prežívanie tejto situácie, ktoré sa javia ako ešte dôležitejšie než je napríklad dĺžka nezamestnanosti alebo opakovaný neúspech pri hľadaní práce.

 

Autorka: Mgr. Petra Budkeová

Referencie
Buchtová, B. (2002). Nezaměstnanost: psychologický, ekonomický a sociální problém. Praha: Grada.
Isaksson, K., Johansson, G., Bellaagh, K., & Sjöberg, A. (2004). Work values among the unemployed: Changes over time and some gender differences. Scandinavian Joiurnal Of Psychiology, 45, 207-2014.
Jahoda, M., Lazarsfeld, P. F., & Zeisel, H. (2013). Marienthal: sociografie komunity nezaměstnaných. Brno: Masarykova univerzita.

Zdieľajte s priateľmi